Juhomoravský (CZ) – Pécs (HU) – Podkarpackie (PL) – Tokaj a Sobrance (SK)
Južná Morava je známa ako srdce Európy, pretože leží na hraniciach Českého masívu a Západných Karpát. Zemepisné a klimatické podmienky robia región ideálny na pestovanie viniča; najintenzívnejší rast viniča je v období najnižších zrážok v auguste a v septembri. Kombinácia kontinentálneho podnebia s odlišnými štyrmi a teplým vzduchom prúdiacim z juhu a mnohými prítokmi Dunaja sú jedným z tajomstiev svetoznámych moravských vín.
Hoci pestovanie viniča a výroby vína sa v Európe začalo expanziou Rímskeho impéria, história vinohradníctva na južnej Morave siaha do keltského obdobia. Počas stáročí bolo víno považované za súčasťou dennej stravy ako súčasť jedla, pretože pitie vody bolo ešte nespoľahlivé. Počas Doby temna, kupci a stredná vrstva pili víno pri každom jedle a preto si udržiavali dobré pivnice. Koncom 19. storočia benediktínsky mních, učiteľ a historik Gregor Wolný triedil víno vyrobené na Morave, podľa požiadaviek Márie Terézie, ktorá podporovala šírenie kvalitných vínnych produktov po celej Európe.
Západná časť moravského regiónu, medzi Znojmom a Brnom leží na okraji Českého masívu a má vynikajúce podmienky na pestovanie Ryzlinku Rýnskeho (Riesling) a Veltlínské Zelené (Grüner Veltliner). Centrálna časť, mikulovský podregión, sa tiahne od Brna na juh a je charakteristický svojím vápencom kopcov Pálava, ktoré poskytujú najvhodnejšiu pôdu na pestovanie Ryzlink Vlašský (Welschriesling). Naviac, druhy ako Chardonnay, Sauvignon, Rulandské Bílé (Pinot Blanc) ako aj Rulandské šedé (Pinot gris) prevažujú v tomto podregióne. Vinárenský podregión Velké Pavlovice leží v centrálnej časti moravského regiónu a stal sa známym pre svoje vysokokvalitné červené víno zvané Frankovka (Blaufränkisch). Najvýchodnejšia časť, vínny podregión Slovácko má veľmi heterogénprírodné podmienky rastu a preto má široké spektrum hrozna od Ryzlink Rýnský (Riesling) cez Rulandské Modré (Pinot Noir) až k novým miestnym odrodám Cabernet Moravia.
Južná Morava, s viac než 17 000 ha registrovaných vinohradov, má 96% vinohradov z celkovej plochy Českej Republiky. Asi 20 220 vinohradníkov v regióne ponúka svoje vína na ochutnanie, spolu s dobrým jedlom pozostávajúcim z miestnych špecialít, dobré sprievodné slovo odhaľujúce tajomstvá výroby vína – doporučujeme navštíviť jednu z týchto pivníc. Vínny turisti sú zvlášť vítaní po celý rok, aj keď dedinčania oslavujú vinobranie od septembra do novembra. Návšteva vínneho festivalu je dobrou príležitosťou nielen na ochutnávku, ale aj kúpu vysoko kvalitných moravských vín a človek môže zabudnúť na čas sledovaním vystúpení tanečníkov v ľudových krojoch.
História
História pestovania viniča a výroby vína v tomto vinárskom regióne má korene vo 4. storočí pred Kristom. Svedectvá keltskej a rímskej technológie sa našli v Pécsi. Prítomnosť Rimanov a ich aktivít pri výrobe vína boli niekoľkokrát dokázané, krčahy, poháre sa našli na rano-kresťanských cintorínoch a ďalšie archeologické nálezy boli nájdené s hroznovými motívmi. Počas tureckého obdobia región prešiel pokojným obdobím, aj keď mohamedánom nie je dovolené obľúbiť si chuť a pozitívne fyziologické účinky vína. Po získaní hodnosti slobodných kráľovských miest pokrok dostal nové dimenzie. V polovici 19. storočia sa v pestovaní viniča odohrala technologická revolúcia, vína z oblasti Baranya sa začali byť slávnejšie. Zlatý vek sa ukončil veľkou filoxera endemit, ktorá zničila 80%% plantáží. Obnova bola pomalá a bolestná; každá plantáž musela byť vymenená filoxerou resistant. Lepšia situácia nastala v 20. storočí, ale rozvoj sa zastavil sekularizáciou po 2. svetovej vojne. Koniec komunistického režimu zastavil pokles vinohradov a väčšia časť sa obnovila. Našťastie rozvoj stále pokračuje, nové pivnice sa budujú a malé sa stávajú silnejšími. Kvalita je kľúčovým slovom, namiesto masovej výroby. Zdôrazňujeme hodnotu ručnej výroby.
Podnebie
Náš 7 000 ha vinársky región, 740 je vysadených, má stredomorské podnebie s dostatočným slnečným svitom a suché letá, po ktorých nasledujú relatívne mierne zimy (priemerná teplota: 10,5-10,8 °C, priemerná doba svitu: 2060-2080 hodín, priemerné množstvo zrážok: 620-700 mm). Kopce Mecseku chránia vinohrady a umožňujú pestovanie viniča vo vyšších výškach. Vinári vyrábajú kvalitné červené víno, aj keď pôda a podnebie ukazujú na biele víno. Za posledné roky sa výroba bieleho vína značne zvýšila.
Terén
Vinársky región Pécs sa rozprestiera na južných svahoch kopcov Mecsek. Vynikajúce prírodné podmienky zabezpečujú jedinečný úrodný povrch. Kopcovitá pôda pomáha aj hroznu: hnedá lesná pôda, spráš, permský červený pieskovec, panónsky íl, pieskovec, atď.
Plantáže regiónu sa nachádzajú vo výške 110-130 metrov nad morom ale väčšina z nich je umiestnená vo výške 180-270 metrov.
Typy hrozien
Cirfandli, miestna jedinečnosť je vlajkovou loďou vínnej cesty Pécs-Mecsek. Je to bežný a tradičný typ v oblasti, ktorá sa rozprestiera od Szigetvár-Turbék po Mecseknádasd. Samozrejme, že klasické typy ako Sauvignon blanc, Pinot noir, Cabernet franc, Merlot alebo Chardonnay sú tiež prítomné na svahoch Mecseku.
Poľsko – vinársky región Podkarpacie
Pre nás je najväčším potešením pozvať vás objavovať chodníky výrobcov vín Podkarpacie. Súčasný vinárenský priemysel v Poľsku sa ešte stále tvorí, ale je to práve región Podkarpacie , ktorý sa už niečím môže pochváliť. Je najväčším a najdynamickejšie sa rozvíjajúcim vinárskym regiónom v krajine. Je to však len počiatok novej tradície výrobcov vín. Podkarpacie je určite na čele, konsolidujúc svoju pozíciu priekopníka a vodcu, obidva vo zmysle počtu vinárov a podobne aj množstvo a kvalitu vyrábaných vín. Víno z Podkarpacie nie je len jediným regionálnym rozdielom, ktoré poznajú aj mimo hraníc Poľska, ktoré odpovedá stratégii rozvoja a podpory regiónu. Už sa veľmi zviditeľnil, bol vysoko ocenený a uznaný znalcami vína; zbiera trofeje, a medaily na medzinárodných súťažiach vína. Vinohrady bývajú magnetom pre turistov, ktorí hľadajú dobrú ponuku, otvárajú sa inováciám a regionálnym originalitám. O podkarpatskú vínnu značku sa starajú nadšenci vína: ľudia, ktorí nielen vložili množstvo peňazí do rozvoja vína, ale aj svoje srdce. Oni tak činia zo svojho presvedčenia, že sa to vyplatí. Podkarpatské víno je ako Podkarpacie – jedinečné, mysteriózne, vábiac svojou rôznorodosťou, i prírodnou i kultúrnou, stále sa znovu objavuje masami turistov, ktorí hľadajú dobrodružstvo a vysoko oceňujú tých, ktorí ho už poznajú.
Znovuzrodenie poľského vína začalo v Podkarpacie a tam sa rozvíja aj najrýchlejšie. Tento priekopnícky status sa od Podkarpacie neberie, bez ohľadu na to, ako rýchlo sa budú rozvíjať iné vinohrady v Poľsku v budúcnosti. Najskôr to bol podkarpatský Roman Myśliwiec, ktorý v roku 1984 založil prvý poľský odborný vinohrad. Potom to bola miestna správa v Podkarpacie, ktorá rozpoznala obrovský potenciál vína v krajine a podporovala túto myšlienku niekoľko rokov vidiac príležitosť na podporu a rýchleho rozvoja regiónu.
Žiaden iný región v Poľsku nemôže počítať s takouto vzpruhou. A nakoniec, Podkarpacie sa už stalo centrom vzdelávania o víne v Poľsku a táto pozícia neustále rastie. Tu hrá veľkú a veľmi dôležitú úlohu otvorený plán pre všetky akcie Zväzu podkarpatských spracovateľov vína. Za 10 rokov, asi 150 vinárov pribudlo a ďalší sa stále formujú. Ich celková odhadovaná plocha je asi 100 ha. Priemerná podkarpatská vinárska farma má 20-30 árov, čo je najbežnejšie a dá sa nájsť väčšia, asi 2-3 ha s tendenciou rozšírenia pestovania hrozna.
Prevládajú rezistentné odrody, ktoré sú osvedčené v tejto oblasti a z ktorých je dobré víno: Seyval Blanc, Hibernal, Bianca, Jutrzenka, Johanniter pre biele vína, ale aj Rondo, Regent, Marechal Foch a Leon Millot pre červené.
Slovensko – vinárske regiony Tokaj a Sobrance
Vinárska oblasť Tokaj
Zemepis:
Tokaj je geograficky uzatvorená oblasť vinohradníctva a vinárstva v povodí rieky Bodrog, na severe ohraničená Zemplínskymi vrchmi, vrchom Rozhľadňa (469 m) a na juhu v Maďarsku ohraničená sútokom riek Tisa a Bodrog. Územie zasahuje z Maďarska a svojou výmerou 907 ha je najmenšou vinohradníckou oblasťou nie len na Slovensku, ale i vo svete. Zároveň je jednou z piatich oblastí sveta, kde je možné dopestovať hrozno na výrobu prírodne sladkých vín. Tokajské vinohradnícke hony môžu byť využívané len ako vinice a smú v nich byť vysadené len uznané odrody viniča: Lipovina, Furmint, Muškát žltý a Zeta.
Geológia a podnebie:
Charakter tohto regiónu tvorí sopečné zloženie pôdy, kde sú zastúpené andezity, ryolity a ich tufy, ktoré sú základom ťažkých ílovitých a ílovito-hlinitých zemín, bohatých na minerálne prvky. Horniny, ktoré sa nachádzajú v pôdach na zemplínskych pahorkoch, sú zväčša kyslej povahy. Vinohrady sa väčšinou rozkladajú v strednej a hornej polovici svahoch v kamenitých a tufových pôdach. Práve tieto pôdy vytvárajú priaznivé tepelné podmienky pre tokajské odrody hrozna počas klimatických výkyvov vo dne a v noci. Ich výhodou je, že absorbujú teplo počas dňa zo slnečných lúčov, ktoré v noci následne sála a vyrovnáva tepelné rozdiely medzi jednotlivými časťami dňa. Tým sa urýchľuje dozrievanie hrozna a vznikajú priaznivé podmienky na vytváranie buketných a aromatických látok v tokajskom víne.
Veľmi dôležitú úlohu hrá počasie, dlhá, slnečná jeseň, ktorá umožní, aby vyzrievajúce bobule napadla ušľachtilá pleseň Borytris cinerea, ktorá bobule vysuší a zostanú cibéby – hrozienka, bez ktorých kvalitné tokajské víno nemožno vyrobiť
História:
Počiatky pestovania viniča v oblasti sú známe z obdobia nadvlády Rimanov, kedy kraj bol súčasťou Panónie. Po páde rímskeho impéria pokračovali v pestovaní hrozna Slovania. Veľké zásluhy v rozvoji vinohradníctva v tejto oblasti sa pripisujú talianskym osadníkom v 13. a 14. storočí, ktorí sem priniesli nové pestovateľské skúsenosti, ale aj základnú odrodu tokajského vína Furmint. Z čias tureckých vojen v 16. – 17. storočí pochádza väčšina tokajských pivníc, ktoré boli dobudované ako úkryty ľudí a majetku pred lúpežnými vojskami.
Postupne sa zlepšuje technológia výroby tokajských vín a až v roku 1560 sa v latinsko-maďarskom slovníku Fabricia Balásza stretávame s termínom cibéby (hrozienka), ktoré sa za priaznivého počasia a v špecificky klimatických podmienkach, tvoria v tokajských odrodách napadnutých ušľachtilou plesňou Botritis cinerea Persoon.
Pamätihodná kapitola dejín Tokajského vína je spojená s menami slávnych ľudí, ktorí konzumovali toto víno. Medzi obdivovateľov tokajského vína patrili ruskí cári, ale aj Anatol France, Voltaire, Cromwell, ba i Napoleon a Ľudovít XIV. V tomto období tokajské víno dostalo prívlastok – Vinum regum – reg vinorum, čo v slovenskom preklade znamená víno kráľov – kráľ vín.
Vinárska oblasť Sobrance:
Zemepis: Patrí k vinárskemu regiónu východného Slovenska, ktoré sa nachádza na svahoch Vihorlatskej vrchoviny, v blízkosti vyhasnutej sopky Vihorlat.
Podnebie: Podnebie tejto oblasti je veľmi teplé a mierne vlhké, naopak zima býva veľmi tuhá. Vinič zo sopečného podložia vstrebáva minerálne látky, ktoré dodávajú tunajším vínam špecifický charakter terroir.
História: Pre rozvoj vinárstva v tejto oblasti bol kľúčový premonštrátsky kláštor v Lelesi (pri Trebišove), kam prišli prví mnísi z Francúzska už v 12.storočí. Oni priniesli kultúru pestovania viniča do tejto oblasti. Neskôr prevzala túto úlohu od kláštorov šľachta.
Na tradície nadviazali na sklonku sedemdesiatych rokov 20-teho storočia vybudovaním šľachtiteľskej stanice (Orechová) a vinárskeho závodu (Tibava).
